Pohlad na Nerimu Ranma 1/2 fanfic by Stanlee (Stanlee@centrum.sk) Pravne mumbo-jumbo. Ranma 1/2 a vsetky postavy su intelektualnym vlastnictvom Rumiko Takahashi. Nevlastnim ich, nech by som chcel akokolvek... -------------------------------------------------------------------------------------------------- V Nerime sa schylovalo k veceru. Cervenovlase dievca kracalo pomaly po ulici, smerujuc k Doju Tendovcov... Dotrhane casti kimona a pocetne zranenia jasne naznacovali nedavny boj... "Ten idiot Ryouga." Pomyslel si Ranma-chan. "Snes som ho sice porazil, ale bolo to o chlp... Nechapem ako sa mohol tak zlepsit." Zamrmlal si sam pre seba. "Pred dvoma tyzdnami by ho porazil s minimalnym nasadenim, ale dnes to bolo ine... Ryouga bol iny..." Spomenul si na HIRIYOU SHOTEN, ktory sa snazil proti nemu pouzit... Videl hneve v jeho ociach a zacal sa hybat v tvare spirali. Ked sa vsak chystal zautocit, Ryougova aura zrazu ochladla. Spirala bola porusena a utok trafil iba vzduch... Kym sa Ranma spamatal, Ryouga na neho zautocil a dvoma udermi mu takmer vyrazil dych. Keby spolu nespadli do bazena a Ryouga sa nezmenil, mohlo to dopadnut o dost horsie. Prisiel k brane Doja a s povzdychom ju otvoril. "Dnes nie je moj den." V dome sa svietilo a z kuchyne sa k jeho nosu niesla vona. Kasumi urcite pripravovala kari. Myslienka na jedlo Ran-chan vzpruzila a vosiel dnu. Nabiki prave zchadzala dole schodmi a ked zbadala Ranmu oci sa jej trochu zuzili. "Budem hadat... Ryouga?" Nabiki naklonila hlavu trochu nabok s miernym uskrnom. "Hmm.." Ranma dalej smeroval ku schodom bez najmensej chuti nieco Nabiki vysvetlovat. "Tusim ta dnes doriadil." Podpichla Nabiki. "Mal stastie." Odfrkol Ranma a pobral sa do kupelne. Akane, ktora pocula na chodbe hlasy, prave vysla z kuchyne.. "Ranma?" "Ak nieco od neho chces, je hore v kupelni." Povedala Nabiki s uskrnom na tvari a presla okolo nej do kuchyne. "Vecera je hotova!" Ozval sa Kasumin melodicky hlas a bolo pocut uz len dupot dvoch parov noh, ako sa Soun a Genma nahlili ku stolu. Ranma sa k nim pripojil hned ako sa premenil spat. Plne sustredeny na jedlo si nevsimal reci otca a pana Tenda, ktory ako vzdy rozpravali o svadbe a podobnych veciach. Akane sa zrazu na neho obratila. "Toto ti dnes prislo." povedala a vytiahla z vrecka list. "Hm? Dalsia vyzva?" Ranma sa nenechal vyrusovat a neunuval sa ani odtrhnut oci od misky. "Mhm.. Myslim, ze je od Ryougu.." Akane zo zaujatim studovala podpis na obalke.. "Coze?" Ranmove prekvapenie bolo ocividne, kedze prestal jest a vytrestil oci na obalku. "Ranma Saotome, ja Ryouga Hibiki... bla bla bla... vyzyvam ta na suboj zajtra o 16:00 v lesiku za skolou. Co si to Ryouga mysli? Dalsi duel?" Rozculoval sa Ranma drziac list v jednej ruke a misku s ryzou v druej. "Aky dalsi?" Spytala sa Akane s polovicnym zaujmom. "Ranma uz mal dnes jeden zapas s Ryougom." Nadhodila Nabiki. "Toto vobec nie je jeho styl, vzdy ked ho porazim, na mesiac zmizne a teraz dva suboje po sebe?" Ranma rozmyslal nahlas. Vtom sa v dverach obajvilo male cierne prasiatko so satkou okolo krku. Opatrne sa poobzeralo a potichu sa pohlo smerom k schodom a kupelni. Akaninmu pohladu ale nemalo sancu uniknut. Akane ma totiz P-chan scanner. "P-chan!" Vykrikla radostne a vyskocila spoza stola. Prasiatko zmrzlo na mieste a Akane k nemu pohodlne dobehla a zdvihla ho zo zeme. "Kde si bol tak dlho P-chan, mala som o teba starost?" Objala male cierne prasiatko do narucia a Ranma mohol jasne vidiet ako sa mu na tvari rozliala cerven, ked si ho Akane pritisla k hrudi. "P-chan?!" Ranma hlesol, kym sledoval ako si Akane znova sada za stol s malym prasiatkom v naruci. "Na chvilu si poziciam P-chana, Akane. Potrebujem sa ho nieco spytat." Ranma chytil metajuce sa mini-prasa za usi a rozbehol sa hore schodami. "Ranmaaa!!" Akane s obrovskym kladivom (ktore sa asi zjavilo z inej dimenzie, lebo ja fakt neviem odkial inakial ho mohla vytiahnut) v rukach sa rozbehla za nim.. Po niekolkych minutach nahanania sa Ranmovi podarilo zachranit sa skokom na najblizsiu strechu. Po tom co sa uistil, ze Akane ho uz neprenasleduje, spustil P-chana na strechu a sadol si k nemu. "Tak pocuvaj, Ryouga, co znamena ta vyzva zajtra poobede?" Ranma zacal zostra, ale sledoval iba zacudovany vyraz na P-chanovej tvari. "Netvar sa hlupo, Ryouga. Dostal som ten list." Ranma vytiahol obalku a zamaval nou pred P-chanovim nufakom. P-chan sa chvilu pozeral na obalku a znovu pokrutil hlavou.. "Co tym chces povedat? Ze ten list nie je od teba?" Zacudoval sa Ranma. P-chan iba kyvol hlavou, kusol Ranmu do prsta a kym Ranma poskakoval na mieste, nadavajuc malemu prekliatemu prasatu, zoskocil zo strechy a zmizol medzi domami. V tom istom momente sa z nedalekej strechy odlepila cierna postava a zosunula sa dole do tienov Nerimskej noci. Na druhy den rano ho Akane ako prve pozdravila Baka kladivom. Vysvetlenie, ze P-chan mu usiel, jej asi nestacilo, takze celu cestu do skoly utekal s rozzurenou Akane v patach. Trafit sa jej ho ale podarilo iba raz. To ked sa mu pod nohy priplietla kacica s okuliarmi a on si skratil cestu do skoly ponad strechy. Jeho pristanie celkom uslo, iba Kunovi sa asi velmi nepacilo. Skola ubiehala ako obycajne, Direktor sa snazil oholit Ranmov cop, pocas telesnej vychovy sa dve skupiny dievcenskeho bezeckeho muzstva snazili chytit Happa, ako obvykle bez uspechu. Tatewaki a Kodachi si cez prestavku nieco polohlasom suskali a vyrazne sa pozerali na Ranmu, ale Ranma sa snazil tvarit, ze ich nevnima. Po dvojitom obede, ktory dostal od Shampoo a Ukyo a zaroven aj bitke, ktora sa okolo toho strhla sa uz nic krkolomne nestalo a tak sa Ranma po skole vybral rovno do lesa. Zastal pod stromom a rozmyslal co to ma vsetko znamenat. Ryouga tvrdil, ze nenapisal ten list, ale potom kto? A preco? sa podpisoval ako Ryouga? Zrazu sa na slnkom zaliatej cistine objavil Tatewaki Kuno. Drziac svoj mec v jednej ruke a kyticu ruzi v druhej... So zatvorenymi ocami kracal smerom k Ranmovi. Zastavil par krokov pred Ranmom a namieril na neho mecom. "Saotome, ty demon. Ja, Tatewaki Kuno, prijmam tvoju vyzvu. Budem s tebou bojovat a este dnes vyslobodim moju bohynu s copom spod tvojho kuzla, ktore si na nu uvalil." Predniesol Kuno entuziasticky svoju rec a postavil sa do utocnej pozy. "O com to hovoris, Kuno, ja som ta nevyzyval.." Ranma trochu podrazdene ustupoval pred Kunovym mecom. "Dost bolo klamstiev, Saotome. Ja, Modry hrom, ta dnes porazim." A s tym Kuno zautocil. Medzitym niekde inde.. Ryouga kracal dole ulicou s jednou rukou na stene, zahlbeny do mapy Nerimy... "Podla tejto mapy...By mal byt dom Tendovcov....prave.. tu..." Zastavil a poobzeral sa. "Nemozem tomu uverit." Ryougovi sa vtlacili do oci slzy.. Stal pred pred branou Doja Tendovcov. "Nasiel som to, toto musi byt naozaj znamenie." Radostne si utrel oci, mapu vlozil naspat do ruksaku a otvoril branu. Vo dvore uvidel Kasumi s kosik na ramene. Zbadala ho a podisla k nemu. "Eh..Ahoj Kasumi." Povedal trochu nervoznym hlasom. "Ryouga. Ake prijemne prekvapenie." Kasumi sa usmiala jej jedinecnym usmevom. "Co ta sem privadza?" "Rozmyslal som.. ci.. Je tu Akane?" Spytal sa trochu istejsie. "Ano, myslim, ze sa prave vratila zo skoly. Prepac mi prosim, ale musim este nakupit par drobnosti." Kasumi sa znova usmiala na Ryouga a vysla von z brany. Prave vtedy sa Akane objavila vo vchodovych dverach. Ryougove srdce sa rozbuchalo ako sialene a tvar mu zcervenala. Zdalo sa vsak, ze si to Akane nevsimla, alebo mozno aj ano, kazdopadne sa na neho usmiala. "Ahoj Ryouga. Ako dopadol zapas?" Spytala sa s usmevom. "Er.. celkom to uslo. Vies, spadli sme do bazena a..." Ryouga zrazu stichol, takmer povedal, ze sa zmenil na P-chana. "..a to nas schladilo.. Haha." Smial sa jeho typickym smiechom s rukou za hlavou. "A kde je Ranma?" Spytala sa Akane zvedavo.. "Asi niekde trenuje. Vcera som mu dal opriadne zabrat." Povedal Ryouga. "Akane.. Chcel som sa ta opytat...ci by si nechcela..ist von so mnou?" Pokracoval a srdce sa mu znovu rozbuchalo, tentokrat vsak tak rychlo, az sa obaval, ze mu vybuchne. "Preco nie. Dnes je nadherny den a urcite je to lepsie ako cakat doma na toho Baka Ranmu." Hladina adrenalinu sa jej znovu zvysila, len co si spomenula na ranajsiu nahanacku. Ranma lapal po dychu s jednou rukou vztycenou k oblakom. Pred malou chvilou poslal Modry hrom Furinkanskej vysokej skoly naspat do nebies. Pomaly sa vystrel a so zalozenymi rukami zacal rozmyslat nad tym, preco ho Kuno vyzval pod Ryougovim menom. Nerozmyslal ani minutu, ked sa mu okolo ruky obmotala retaz. Na konari nedalekeho stromu sa o kmen opieral vysoky muz v bielom kimone, na tvari s velkymi okuliarmi. "Co to...Mousse?" Ranma sa na neho pozrel s prekvapenim v ociach. Sice ho uz Mousse prepadol casto, ale este stale ho tento majster skrytych zbrani vedel prekvapit. "Ano, som to ja, Saotome. Staci mi aby som ta teraz porazil a Shampoo bude znovu moja." Povedal sebaisto. S tymito slovami zoskocil dozadu s retazou v rukach. Ranma stratil rovnovahu a pohyb retaze ho hodil dopredu. Dalsiu vec, co videl, boli Moussove nohy, predtym ako ho trafili do dolnej celuste. Slnko prijemne hrialo. Akane a Ryouga sa pomaly prechadzali okolo vodneho kanalu. "Kde si vlastne isiel, ked si naposledy opustil Tokyo?" Spytala sa Akane. Vzdy milovala Ryougove pribehy z ciest. "Pravdu povedat.. ani neviem.. Ludia sa tam obliekali velmi divne.. a jedli take dlhe uzke chleby.." Ryouga sa snazil spomenut na nazov tej krajiny. "A ich jazyk, to bolo na tom to najnezrozumitelnejsie. Myslim, ze tomu hovorili Francuzstina..." "Francuzstina? Vazne? V skole sme sa ucili o Francuzsku a slecna Hinako hovorila, ze Francuzstina je recou lasky.. ale..pockaj." Akane sa obratila na Ryougu. "Nie je Francuzsko za oceanom?" "Asi je. Viem, ze som niekolko krat cestoval lodou." Odpovedal Ryouga a zamyslene sa pozrel do slnka. "To musi byt tak romanticke.. cestovat okolo sveta." Povedala Akane so zasnenym pohladom. "..Zase nie az tak romanticke.." Ryouga si spomenul, ako musel prespat dva dni v lese.. ked prsalo.. "Ale vzdy sa tesim, ked sa vraciam naspat do Nerimy." Dopovedal a usmial sa. "Myslis, aby si si vyzval Ranmu?" Spytala sa Akane a pozrela sa na neho zvlastnym pohladom. "Nie...nevraciam sa koli Ranmovi.. Ja.. ja.. Akane..." Zasmial sa znova svojim typickym smiechom. "Co keby sme isli do zabavneho parku?" "To je dobry napad." Suhlasila Akane a pohli sa spolu smerom k zabavnemu parku. Alebo trochu presnejsie. Akane sa vybrala tym smerom a Ryouga ju nasledoval, potichu sa preklinajuc zato, ze stale nedokaze povedat to, co tak velmi povedat chce. Mousse a Ranma sedeli ako prikovany. Teda vlastne oni boli aj prikovany.. Obidvaja mali priputane ruky k velkej bombe, ktoru pred chvilou Mousse vytiahol z rukava.. Chvilu bolo ticho ako sa obaja snazili vyslobodit si ruky.. Po polminute marnej snahy sa konecne Ranma ozval. "Uz som videl vselico, ale povedz Mousse. Skadial si, preboha, vytiahol TOTO?" "Cha, predsa nie som majster skrytych zbrani pre nic, za nic." Povedal Mousse hrdo. "Nemozes tu bombu nejako zneskodnit?" Ranma zacinal mat obavy. Displej na bombe ukazoval uz len nieco vyse 50 sekund. "Prepac, ale ako vidis su moje ruky momentalne zviazane." Mousse sa znovu pokusil vytiahnut ruku, ale bez uspechu. "Ne-nemas od toho kluce?" Ranmu uz zacinala chytat panika. "Ano, mam, ale bohuzial su v zadnej casti mojho kimona." Povedal Mousse zamyslene. Zrazu Ranma dostal napad... "Mousse, mas pri sebe vodu?" "No.. niekde by tu mala byt. Preco?" "Ak sa zmenim na dievca, mozno budem moct vytiahnut ruky.. Vodu rychlo.." Ranma nedockavo pozoroval displej bomby. "Moment.. hned.. to bude." Zrazu sa z Moussovho rukava vystrcila mala trubica a zacala z nej tiect voda. Ranma rychlo pod prud vody strcil svoju nohu a premenil sa. Teraz s trochou namahy vytiahol svoje tenke dievcenske ruky z put. "Konecne volny." "Rychlo, najdi kluc!" Mousse sa snazil zachovat pokoj, ale pohlad na cisla 0:15 mu na klude nepridali. Ranma zacal lovit kluc pod Moussovym Kimonom. "Kde je? Nemozem ho najst. Preco tu musis mat taky neporiadok." Mousse sa ho snazil navigovat. "Do prava.. viac.. este viac.. NIE.. nestlacaj ten gombik!!" Zrazu nieco kliklo a Mousse zaupel. "Saotome!! Ty to robis naschval!!" S tym sa mu spod kimona vystrcili dve trysky a jeho Jetpack ho aj s bombou vyniesol do vzduchu. Potom sa len ozvala hlasita explozia, ktora Moussa odpalila do dialky ponad stromy. Ranma sedel na zemi so skrizenymi nohami, stredne prepeceny a s chrumkavou korkou. Zrazu mu po chrbte prebehli zimomriavky. Po lese sa niesol divny smiech. Smiech Kodachi Kuno. "Das si zmrzlinu, Akane?" "Rada. Vdaka, Ryouga." Povedala Akane ako spolocne kracali k stanku so zmrzlinou. Ryouga tomu nemohol uverit. Toto bol najkrajsi den v jeho zivote. S Akane sa citil nadherene. Rozumela mu ako nikto iny a dnes tu nebol ani Ranma, ktory by to vsetko pokazil. Pomyslel si ako isli na jazdu na ruskom kole. Akane mala trochu strach, ale on povedal. "Nemaj strach Akane, budeme v poriadku." Potm jej drzal ruku aby sa citil v bezpeci. Teraz isli ruka v ruke hore kopcom nad Nerimou a jedli svoje zmrzliny. Zastavili sa na vrchole kopca a divali sa spolu na slnkom zaliatu Nerimu pod nimi. Po chvili sa Ryouga pozrel na Akane. Bola prekrasna. Konecne citil dost odvahy, aby je povedal tu jednu vec co chcel povedat. Zacal. "A-Ak.a.." ale stichol, ked sa Akane oprela o jeho plece. Vyzreala tak stastna. Potom na neho otocila hlavu a on nebol schopny povedat uz ani slovo. Iba si navzajom hladeli do tvare a potom pomaly.. pomalicky sa ich pery pohli k sebe. Ranma bol zurivy.. Utekal cez ulicu smerom ku kopcu vedla zabavneho parku. Uz z dialky uvidel dve siluety na vrchu kopca a smeroval k nim. Zrazu spoza zeleneho krovia pozdlz cest vyskocila cierna postava. Bol to muz obleceny ako Ninja. Zablokoval Ranmovi cestu a zaujal bojovu pozu. "Ty... kto do certa si?" Ranma tiez zastavil, pripraveny k utoku. "Ja.. som strazca." Povedal ninja kratko. "Poznam ta... videl som ta. Vcera vecer na streche... a dnes v lese. Ty si ma pozoroval." Ranma citil ako sa mu od zlosti trochu trasie hlas. "Co odo mna chces?" "Nedovolim ti prejst." Odpovedal cudzinec. "Takze si to bol ty, kto zorganizoval tie falosne vyzvy?" Ranma zatal zuby. Zrazu sa hustie pri ceste znova pohlo. Ranma sa pozrel tym smerom a bol prekvapeny ked zbadal... "Nabiki" Hlesol. "Ahoj Ranma." Nabiki mu s usmevom zamavala rukou na pozdrav. "Nie to som nebol ja." Cierny cudzinec zodpovedal Ranmovu otazku, "Musel som si na to najat pomoc." Nabiki podisla k muzovi v ciernom a poklepala ho po pleci. "To bude 10,000 Yenov. S." "V poriadku, Nabiki, vdaka za pomoc." Ninja vytiahol z vrecka obalku a podal ju Nabiki. "Je to moje potesenie robit s tebou obchody. S" Nabiki sa zasmiala ako preberala obalku. Ranma ich pozoroval s otvorenymi ustami. "Co do..", somral si pre seba. "Nabiki, kto do certa je ten chlap?" "Aha, ja som sa poriadne nepredstavil." Prehovoril muz v ciernom a jednym pohybom strhol z hlavy masku. "Ja som autor, strazce tohto fanficu." "Coze? Kto? Preco toto vlastne robis?" Spytal sa Ranma. "Ak sa pozries na vrchol kopca, sam uvidis odpoved preco." Stanlee ukazal prstom hore. V tom istom okamihu sa na vrchu kopca, ignorujuc vsetko ostatne okrem seba, jemne dotkly Akanine a Ryougove pery. Toto je moj prvy fanfic, takze ma potesi akakolvek konstruktivna kritika, nazory, alebo napady. Ak mate akekolvek otazky, alebo mi chcete len poslat par peknych slov, napiste mi na moju adresu. (Stanlee@centrum.sk)